Aj my sme v piatok / 6.3.2020 /navštívili Apponyiovskú knižnicu a našli sme mysterióznu miestnosť alebo trinástu komnatu kaštieľa, ktorá v sebe ukrýva knižný poklad, silný príbeh a neutíchajúcu energiu, cítiť ju akonáhle človek prekročí prah tejto miestnosti.
Knižná zbierka rodu Apponyiovcov je známa dodnes pod názvom Apponyiovská knižnica. Dozvedeli sme sa, že ju založil ju okolo roku 1770 gróf Anton Juraj Apponyi (1751-1817) vo Viedni a mala pôvodne okolo 30 000 zväzkov. V jej zbierkach bolo vyše 400 prvotlačí, napr. Danteho Božská komédia s ilustráciami S. Boticceliho či Guttenbergova biblia z roku 1455. Neskôr bola knižnica presťahovaná do Bratislavy a tam v rokoch 1827-1846 slúžila ako verejná knižnica. Bola to prvá verejná knižnica v Bratislave a v Hornom Uhorsku. Po nezhodách s mestom ju dal gróf Anton Apponyi (1782-1852) opäť presťahovať, a to do Oponíc, do rodového kaštieľa v parku a dal jej postaviť samostatnú galériu známu ako severné krídlo. Bola navrhnutá veľmi nadčasovo s obrovskými francúzskymi terasovými dverami vedúcimi do nádherného parku. Za toto riešenie po vyše 165 rokoch bola knižnica spolu s kaštieľom ocenená tímom architektov a získala Fénixovo krídlo – prestížne ocenenie evokujúce povstanie bájneho Fénixa z popola.
Jej osud mal byť spečatený po roku 1948, kedy z nej urobili komunisti obilnú sýpku a osem rokov bolo v knižnici uskladnené obilie spolu s knihami. Nepredstaviteľné barbarstvo prerušil v rokoch 1956 - 58 františkán a politický väzeň Vševlad J.Gajdoš, ktorý knižnicu z poverenia Matice slovenskej skatalogizoval a očistil, čím ju zachránil pred likvidáciou a spálením. Knihy boli uskladnené v kaštieli až do roku 1972, kedy boli v žalostnom stave odvezené do štátnych depozitov MS v Martine a interiér knižnice bol spálený v tunajšom parku.
V rokoch 2007 - 2011 bol kaštieľ spolu s knižnicou zrekonštruovaný. V knižnici sa nachádzajú vzácne diela od roku 1515 do roku 1940. Z autorov zaujmú Macchiavelli, Petrarca, G.Bruno, Galilei, Da Vinci, Dumas, Balzac, Newton či Linné a mnoho ďalších.